Dovolenka 2015 - Alandy, 0 zájazdov v cene od 0€

Detail štátu

 - transparent

za cenu - .

Fínsko, Alandy - Popis

Ålandy (vyslovuj Olandy, ale aj Alandy alebo Aalandské ostrovy), sú autonomná, demilitarizovaná a po švédsky hovoriaca provincia Fínska. Alandy sú súostrovím v Baltickom mori na juhozápad od Fínska. Hlavným mestom súostrovia je Mariehamn. Alandy sa skladajú z viac ako 6 500 ostrovov a útesov, ktoré predstavujú 1 527 km² pevniny. Najväčší ostrov sa volá Åland, ktorý zaberá 70 % celkovej plochy súostrovia a žije na ňom viac ako 90 % obyvateľov z viac ako 26 000 obyvateľov. Obývaných ostrovov je 65. Z hlavného ostrova je dvakrát bližšie k Švédsku ako k fínskemu pobrežiu. Krajina, ktorej podklad tvorí granit, je vcelku plochá, najvyšší bod Orredals Klint na severe hlavného ostrova má výšku 129 m nad morom. Alandy sú obľúbeným turistickým cieľom, lebo sú najteplejšou časťou Fínska a možno na nich prežiť pokojnú dovolenku. Turisti veľmi radi jazdia po ostrovoch na bicykli. Nie sú tu totiž žiadne veľké kopce a ostrovy sú malé. Medzi ostrovmi fungujú pravidelné prevozy a  často sú bezplatné. Každý z ostrovov má svoju jedinečnú atmosféru a schopnosť zaujať turistu. Ozajstnú ostrovnú kultúru poznáte na miestnych trhoviskách aj vďaka mnohým hudobným a divadelným festivalom. Ålandy vďaka svojej polohe žijú predovšetkým z cestovného ruchu, každý rok navštívi ostrovy cca pol milióna turistov. Najväčší podiel na HDP - asi 40 % - tvoria služby, v ktorých prevažuje lodná doprava. Lodná doprava má nedostatok pracovných miest, takže dopravné spoločnosti musia najímať pracovnú silu aj z pevninského Fínska a Švédska. V domácej produkcii prevažuje rybolov a potravinársky priemysel. Taktiež sa tu vyrábajú plasty a elektronické komponenty. Nezamestnanosť je na ostrovoch tradične veľmi nízka a pohybuje sa okolo 2%.

Fínsko, Alandy - Všeobecné informácie

Štátne zriadenie: autonómna oblasť. Rozloha: 1 527 km². Hlavné mesto: Mariehamn. Počet obyvateľov: 26 711 (odhad 2005). Úradný jazyk: švédčina. Administratívne delenie: Alandy tvoria 16 obcí rozdelených do 3 okresov. Drvivá väčšina populácie, tj 94,8 %, sa hlási k evanjelickej luteránskej cirkvi. Ålandy boli celé storočia neoddeliteľnou súčasťou Švédska, ktoré ich po prehranej vojne v roku 1809 muselo Fredrikshamnským mierom spolu s Fínskom prenechať Rusku. V rokoch 1809 až 1917 tak boli v rámci Fínskeho veľkokniežatstva časťou ruskej ríše. Strategická poloha ostrovov uprostred Baltu viedla v roku 1856 k uzatvoreniu tzv. Ålandskej konvencie medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a Ruskom, podľa ktorej mali ostrovy do budúcnosti ostať demilitarizované (bez pevností, vojenských posádok či námorných základní). Keď Fínsko získalo roku 1917 nezávislosť, požadovali švédski obyvatelia súostrovia takmer jednomyselne (96 %) pripojenie ku Švédsku. Spor medzi Švédskom a Fínskom o ostrovy prerokúvala Spoločnosť národov, ktorá sa nakoniec uspokojila s fínskym prísľubom rozsiahlej autonómie. Podľa jej rozhodnutia z roku 1921 tak Ålandy zostali autonómna a demilitarizovaná súčasť Fínska. Časové pásmo: letný čas (UTC+2), zimný čas (UTC+3).

Fínsko, Alandy - Počasie

Podnebie je v porovnaní s vnútrozemskými oblasťami Fínska veľmi mierne, čo prispieva k rozvoju miestneho poľnohospodárstva. Priemerná ročná teplota je 5,8 °C (vo februári -3,4 °C, v júli 16,0 °C), ročný úhrn zrážok je 631 mm.

Fínsko, Alandy - Turistické strediská

Väčšinu návštevníkov Åland tvoria Švédi z Grisslehamn Kapellskäru a Štokholmu, priťahovaní krásnou prírodou a relatívne nízkymi cenami - hlavne alkoholu zakúpenému na lodi. Stále sa tiež zvyšuje počet turistov z iných území. Pretože z roka na rok prichádza aj viac Fínov. Ălanďania sú s osudom svojej štátnej príslušnosti k Fínsku do značnej miery vyrovnaní. Na ostrovoch sa nachádzajú rybárske dedinky s kostolíkmi, statkami, veternými mlynmi a pastvinami, na ktorých sa pasú ovce a kone. K bohatej histórie súostrovia patrí stredoveký hrad Kastelholm, opevnenie v Bomarsundu alebo staré Vikingské hradisko na ostrove Sund, starobylá kaplnka v Lemböte na ostrove Lemland alebo udržovaný kostol v Palsböle na ostrove Finström. Hoci sú Alandy pomerne malé a nie toľko známe, kedysi mali najväčšiu svetovú flotilu plachetníc.

Hlavným turistickým magnetom Åland je ich hlavné mesto Mariehamn (Maarianhamina), ležiace na ostrove (tu je aj najvyšší bod súostrovia - Orrdalsklint - 129 mnm), ktorému miestní pre jeho pomernú veľkosť k ostatným hovoria Fastlandet (Pevnina). S viac ako 26 000 stálymi obyvateľmi ide o najväčší zo šestnástich celkov na Alandoch. Žije tu asi 40 % všetkého ălandského obyvateľstva, takže všeobecný fínsky trend migrácie z vidieka do miest je zjavný aj na týchto idylických ostrovoch. Mariehamn je pritom mesto pomerne moderné, s mnohými peknými vilami a záhradami. Historické stavby tu nájdete len v obmedzenom množstve. Napriek tomu však možno povedať, že urbanistický komplex, založený roku 1861 ruským cárom Alexandrom II. a pomenovaným po jeho žene Márii, si osobitú atmosféru cárskych čias dodnes čiastočne uchoval. Stredom mesta vedú dve nádherné aleje, z ktorých je každému jasné, prečo sa Mariehamnu tiež niekedy hovorí "Mesto tisíce líp". Jedno z týchto stromoradí, Norra Esplanadgatan (Severná Esplanáda), spája východnú a západnú časť prístavu. Na Storgatane, naproti centrálnemu parku, sa nachádza Alandské oblastné múzeum, v ktorom môžete získať mnohé informácie o histórii ostrovov a životných zvyklostiach ich obyvateľov.

     

Východnému prístavu (Os tra Hamnen), v ktorom kotvia predovšetkým športové jachty a motorové člny, dominuje budova parlamentu (Självstyrelschuset), slúžiace zároveň ako kongresové a administratívne centrum. Západný prístav (Västra Hamnen) je domovom Ålandskej obchodnej flotily, ktorá má slávnu tradíciu a skvelú prítomnosť. Pravá námornícka atmosféra tu len potvrdzuje, že sa nachádzate v druhom najvýznamnejšom prepravnom meste Fínska (hneď po Helsinkách). Socha kormidelníka v prístavnom areáli bola vztýčená z príležitosti spomienky na tých, ktorí sa zo svojich často nebezpečných ciest po moriach celého sveta už nikdy nevrátili. V blízkosti pomníka sa nachádza Múzeum námornej plavby (Ålands Sjöfartsmuseum). Jeho jedinečná expozícia vás oboznámi stáročnou históriou námornej plavby na Alandských ostrovoch - od doby Vikingov až po éru moderných moreplavcov. Vidieť tu môžete makety lodí, námornícku výstroj, pomôcky, a dokonca aj niekoľko malých plavidiel a ukážky lodných kajút. Snáď vôbec najpôsobivejšie sú dokumenty o slávnej Ålandskej plachtovej flotile, ktorej lode úspešne križovali svetové oceány až do štyridsiatych rokov 20. storočia. Len pár krokov od múzea kotví majestátna súčasť tejto flotily, štvorsťažňový Pommern. Ide o typickú plachtovú loď onej slávnej doby a zároveň jedinú vo svojej triede, ktorá sa dodnes zachovala v pôvodnom stave. Bola upravená na originálne múzeum, a tak ju teraz môžete obdivovať nielen zvonku, ale aj zvnútra. Loď Pommern bola postavená roku 1903 v Škótsku pre jednu nemeckú dopravnú firmu, ktorej patrili aj dve známe plachetnice Pamir a Passat. Neskôr ju kúpil Ålandský podnikateľ Carl Gustav Erikson, pre ktorého zaisťovala pred druhou svetovou vojnou prepravu nákladov obilia z Austrálie do Anglicka. V každoročnej súťaži plachetníc v tom období dvakrát dostala zvláštnu cenu za najrýchlejšiu preplavbu. Mohutná Pommern vyzerá medzi okolitými menšími jachtami ako nejaká veľryba uprostred kŕdla sleďov. So svojím takmer 50 m vysokým hlavným sťažňom je náležite impozantná aj bez plachiet. Doteraz vyprázdnenom nákladovom priestore v obrovitom trupe plavidla sa kedysi zmestilo bezmála 50 000 vriec zrna.

V okolí Mariehamn sa rozprestiera malebná, civilizáciou takmer nedotknutá krajina s lúkami, živé ploty a neprehliadnuteľné bohatstvo flóry i nízkych drevín. Ramsholmen, prírodná rezervácia, ležiaca 4 km západne od Mariehamn, tak napríklad hostí toľko rôznych rastlinných druhov, že na ploche zhruba pol metra štvorcového ich tu môžete kľudne napočítať aj štyridsať. Aby človek patrične vychutnal takú pestrosť flóry, k tomu ani nepotrebuje byť botanikom - stačí sa len pozerať. Najobľúbenejšie výlety na hlavnom Alandskom ostrove vedú k pevnosti Kastelholm a Bomarsund, ktoré sa nachádzajú severovýchodne od Mariehamn v oblasti Sund. Kastelholm predtým slúžil ako miestna rezidencie švédskych kráľov. Medzi inými sem prichádzali aj Gustav Vasa, Gustav II. Adolf a nešťastný Erik XIV., ktorý bol neskôr svojimi bratmi násilne zosadený z trónu. Hrad zo 14. storočia, ale v 18. storočí vyhorel, jedno jeho krídlo však bolo znovu postavené a upravené na Historické múzeum Alandských ostrovov. Vystavenie zbierky (prevažne remeselných výrobkov a ľudového umenia) dopĺňajú expozíciu oblastného múzea v Mariehamn. Návštevu rozhodne si zaslúžia tiež blízky skanzen Jan Karlsgărden, ktorého staré sedliacke domy, stodoly, chlievy a sauny vytvárajú idylický obraz ălandského vidieka, tak ako vyzeral v 18. storočí. Prakticky po celý deň tu znie Ålandská ľudová hudba.

Bomarsund, založený roku 1830 Rusmi, bol hotový len z polovice, keď o 23 rokov neskôr vypukla ničivá krymská vojna. Anglo-francúzske armádne oddiely pevnosť dobyli a všetky jej valy systematicky zrovnali so zemou. Dnes tu môžete vidieť iba romantické, machom porastené ruiny a tiež šesť cintorínov, na ktorých sú pochovaní padlí príslušníci porazenej ruské posádky, pochádzajúci takmer zo všetkých končín Ruska.

Obzvlášť pozoruhodné sú na Alandoch stredoveké kostoly, stavané z hrubo opracovaného prírodného kameňa. Najstaršie Ålandské svätyne tohto typu pochádzajú z 12. storočia. Ich priestory pôsobia chladne a tmavo. Čisto vybielené steny len občas oživujú farebné fresky, ktoré tu od svojho vzniku prečkali bez úhony dlhé stáročia. Charakteristickým vnútorným znakom sú pod stropom zavesené modely lodí, dary zbožných námorníkov.

Ak sa vydáte z Mariehamn na krátky výlet autom alebo na dlhšiu turistickú vychádzku na bicykli, môžete objaviť nejeden taký klenot stredovekej architektúry, často zasadený do prekrásneho prírodného prostredia s výhľadom na more. Z najvďačnejších lokalít uveďme aspoň tieto: Hammarland, Jomala, Finström, Eckerö, Sund a Lemland. Na väčších ostrovoch sa dajú v mnohých dedinách vidieť aj typické májové stromy, pestro zdobené stuhami, vencami, ale aj modely lodí s korunkami. Stavajú sa každoročne koncom júna pri príležitosti svätojánskych osláv a podľa starej švédskej tradície potom zostávajú vztýčené po celý rok.

Doprava na Alandy nerobí väčšie problémy. 880 km dlhá cestná sieť je prepojená dobre koordinovaným systémom trajektov, takže možno plynule cestovať z ostrova na ostrov, bez toho aby dochádzalo k nejakým nepríjemným stratám času. Mierne zvlnenou Ålandskou krajinou môžete prechádzať práve tak autom (eventuálne aj vypožičaným) ako aj autobusom (spoľahlivé a pohodlné), ak si nevyberiete formu najromantickejšiu - bicykel. K návšteve odľahlejších ostrovov je nutné najať si čln.

Fínsko, Alandy - Zdravotná starostlivosť

Lekárska starostlivosť vo Fínsku je na vysokej úrovni. Veľmi dobre fungujú súkromné i štátne zdravotnícke zariadenia. Oba typy poskytujú ošetrenie za poplatok. Medzi Fínskom a SR nie je uzavretá dohoda o bezplatnom poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, avšak s ohľadom na členstvo oboch krajín v EÚ je potrebné mať pri sebe "Európsky preukaz zdravotného poistenia". Taktiež odporúčame občanom SR pred cestou do Fínska uzavrieť zdravotné pripoistenie na cesty do zahraničia. Ceny lekárskych úkonov sa vo Fínsku pohybujú od 35.- EUR (návšteva lekára) do 65.- EUR (návšteva špecialistu) a vyššie. Lieky a liečivá pre osobnú potrebu si môže občan do Fínska doviezť na maximálnu dobu 3 mesiacov. Pre občanov SR sa nevyžaduje žiadne očkovanie.

Fínsko, Alandy - Bezpečnosť

Fínsko je v porovnaní s inými európskymi krajinami bezpečnou krajinou. Štatistiky uvádzajú, že Fínsko je na druhom mieste v rámci EÚ s najnižšou kriminalitou. V okolí Helsínk však úroveň kriminality postupne stúpa. Vo Fínsku neplatia žiadne mimoriadne bezpečnostné opatrenia a pohyb po krajine, ako i pobyt sú nanajvýš bezpečnými.

Fínsko, Alandy - Víza a cestovné doklady

Pre turistické cesty do 90 dní postačuje platný estovný pas alebo občiansky preukaz / identity card.

Fínsko, Alandy - Colné a devízové predpisy

Občania SR môžu doviezť do Fínska ako darček, resp. pre vlastnú potrebu: alkoholické nápoje - 1 l tvrdého alkoholu (s obsahom viac ako 22%), alebo 2 l aperitívu (s obsahom alkoholu do 22%), alebo šumivého vína, 2 l vína ( s obsahom alkoholu do 5,5%) a 16 l piva. Osoba mladšia ako 20 rokov nesmie prevážať alkoholické nápoje, avšak osoba staršia ako 18 rokov môže dovážať alkoholické nápoje, ktoré ale obsahujú maximálne 22 % alkoholu. Za alkoholický nápoj je vo Fínsku považovaný každý nápoj, ktorý obsahuje 2,8 % alkoholu a viac. Súkromná osoba nesmie dovážať alkoholické nápoje, ktoré obsahujú viac než 80 % alkoholu. Tabakové výrobky -
200 ks cigariet, alebo 100 ks krátkych cigár (max. 3g/ks), 50 ks cigár, 250 g tabaku. Tabakové výrobky môžu do Fínska dovážať len občania starší ako 17 rokov. Parfémy - 50 g parfému, 0,25 l toaletnej vody. Čaj a káva - 100 g čaju alebo 40 g čajového extraktu a esencie, 500 g kávy alebo 200 g kávového extraktu a esencie. Pozor: kávu môže do FR privážať občan starší ako 15 rokov. Darčeky
 - v celkovej hodnote maximálne 175.- EUR (cca 7 000.- SK). Pohonné hmoty - okrem plnej nádrže v osobnom automobile, je možné doviezť do Fínska aj kanister s objemom 10 l pohonných hmôt. Nákladné automobily môžu v nádrži priviezť bez cla a v rámci jedného vstupu maximálne 400 l pohonných hmôt a v štandardnej nádrži špeciálneho kontajneru maximálne 200 l. Do Fínska sa nesmú dovážať - omamné látky, strelné zbrane a rádioaktívne látky.

Fínsko, Alandy - Mena

Euro (EUR).