Dovolenka 2015 - Slovensko, 86 zájazdov v cene od 28€

Detail štátu

Slovensko Slovensko - transparent

Ponúkame 86 ubytovacích kapacít za cenu 28 € - 2 576 €.

Destinácia:

Slovensko - Popis

Slovensko, oficiálny názov Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Má rozlohu 49 035 km² a žije tu 5 429 763 (k 30.06.2010) obyvateľov. Hlavné mesto: Bratislava (431 061 obyvateľov k 31.12.2009). Slovensko hraničí s Českom (251,8 km), Rakúskom (107,1 km), Poľskom (541,1 km), Ukrajinou (97,8 km) a Maďarskom (654,8 km). Hlavným a najľudnatejším mestom je Bratislava. Slovensko leží v Strednej Európe a je charakterizované hornatou krajinou na severe a nížinami na juhu. Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina.

Slovensko - Všeobecné informácie

Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia, nachádza sa tu 2 891 samostatných obcí, z toho je 138 miest (2009). Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú Bratislava a Košice, ďalej nasledujú Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica a Trnava. V mestách žije vyše 57 percent populácie. Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň samosprávnymi krajmi (v Ústave sa nazývajú vyššie územné celky VÚC) - Banskobystrický kraj, Bratislavský kraj, Košický kraj, Nitriansky kraj, Prešovský kraj, Trenčiansky kraj, Trnavský kraj, Žilinský kraj. Národnosti: Slováci 80,7 %, Maďari 8,5 %, Rómovia 2,0 %, ostatní 1,8 % a nezistení 7,0 %. Rímskokatolíci 62,0 %, Gréckokatolíci 3,8 %, Evanjelici a.v 5,9 %, Kalvíni 1,8 %, Ateisti 13,4 %, ostatní 2,5 % a nezistení 10,6 %. Štátny jazyk: slovenčina. Angličtina a nemčina sú najviac rozšírené cudzie jazyky. Menej častá je znalosť francúžštiny, španielčiny, taliančiny alebo ruštiny. Na juhu Slovenska sa často používa maďarčina. Elektrická energia: 230 V/50 Hz, štandardné európske zásuvky s bezpečnostným kolíkom.

Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca – Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch). Približne 5000 – 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).  Od konca 4. stor. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou. Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia – 833) a Veľkej Moravy (833 – cca 907). V roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav žiada Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. súhlasí a na Veľkú Moravu posiela solúnskych bratov Konštantína (rehoľným menom Cyril) a Metoda, ktorí zostavujú hlaholiku, prekladajú Písmo sväté a bohoslužobné zvitky a knihy a organizujú cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa územie Slovenska stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor. až 13. stor. do 1918), v ktorom do začiatku 12. storočia tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko). Názov Slovensko ako označenie Slovenska v dnešnom ponímaní je výnimočne doložený z roku 1029 v spojení „dux Sclavonie“ a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku 1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti. Po Osmanskej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536 – 1784/1848), korunovačným (1563 – 1830) mestom a sídlom snemu (1542 – 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (bernolákovčina). Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. V revolúcii rokov 1848 – 49 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, to sa im však nepodarilo. Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867 – 1918. V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia komunistická tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko sa ako súčasť Česko-Slovenska začalo rozvíjať najmä po kultúrnej stránke. Koncom 30. rokov využil národnostné rozdiely v krajine Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne po rokovaniach so slovenskými politikmi dopomohol v marci 1939 k vzniku Slovenskej republiky. Slovensko počas vojny vystupovalo ako spojenec Nemeckej ríše. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (politické a vojenské centrum Banská Bystrica; povstanie bolo porazené, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja). Slovensko bolo z východu oslobodzované Červenou armádou. Po 2. svetovej vojne bolo obnovené Česko-Slovensko a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR. Po roku 1948, kedy sa moci oficiálne ujali komunisti, došlo k zoštátneniu súkromných podnikov, slovenský prevažne roľnícky vidiek zasiahla kolektivizácia poľnohospodárstva. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným politickým zmenám. 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. V roku 1989 Nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. 1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Od 29. marca 2004 je Slovensko členom NATO a od 1. mája 2004 členom Európskej únie.

Slovensko - Počasie

Podnebie Slovenska sa nachádza na rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny: Nížinné kotliny – priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 °C. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v rozmedzí 15 – 18,5  °C a najchladnejšieho mesiaca od -3 po -6 °C. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina. Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 10 °C. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 °C a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 °C. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo. Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 9 °C. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 °C a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 °C. Ide o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice. Hory – priemerná ročná teplota je pod 5 °C. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod 15 °C a najchladnejšieho mesiaca pod -5 °C. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický štít.

Slovensko - Gastronómia

Slovenská kuchyňa je rôznorodá a líši sa v závislosti od regiónov. Je ovplyvnená okolitými kuchyňami, najmä českou, poľskou a maďarskou. V slovenskej gastronómii prevládajú jedlá vidieckeho pôvodu. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako bryndzové halušky a zemiakové placky na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú silno zastúpené jedlá z maďarskej kuchyne, ako napríklad guláš. Medzi slovenské výrobky patria: syrové výrobky ako parenica, ovčí syr (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové korbáčiky (oravský a zázrivský korbáčik), oštiepok, bryndza, tekovský salámový syr; mäsové výrobky ako spišské párky, špekačky, liptovská saláma, lovecká saláma; pekárske výrobky ako skalický trdelník, bratislavský rožok.

Základnými zložkami slovenskej stravy boli a sú mlieko, zemiaky a kapusta, z kombinácie ktorých sa pripravovali chutné jedlá (napr. strapačky - halušky s kapustou, atď.). Slovenským národným jedlom sú však bryndzové halušky, ktoré pre Slovákov znamenajú to, čo pre Japoncov suši a Talianov pizza. Mlieko sa pilo sladké aj kyslé, obľúbené boli a sú mliečne výrobky ako cmar, tvaroh, smotana, bryndza (slaný ovčí tvaroh) a ovčie syry. K najobľúbenejším patria syrové korbáčiky, údené i neúdené parenice, oštiepky a bryndza. Tieto syrové výrobky si je možné kúpiť v každých potravinách na celom Slovensku. Najlepšie však chutia priamo od výrobcov najmä v podtatranskom regióne Liptov. Najtypickejším slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky so slaninou. Pre Slovákov znamenajú to, čo pre Japoncov suši a Talianov pizza. Sú to halušky zo zemiakového cesta pomiešané so špeciálnym druhom ovčieho syra - bryndzou, ktoré chutia najlepšie v tzv. kolibách alebo salašoch. Navrch porcie sa pridáva oškvarená slaninka spolu s roztopenou bravčovou masťou. K bryndzovým haluškám sa najlepšie hodí ako nápoj cmar alebo kyslé mlieko. Slovensko sa môže pýšiť nevšednou svetovou kuriozitou. Každoročne sa v horskej osade Turecká na úpätí Veľkej Fatry stretávajú milovníci bryndzových halušiek na celosvetových majstrovstvách v ich varení a konzumovaní. Medzi tradičné domáce pokrmy patria aj iné jedlá pripravované zo zemiakov (zemiakové placky, lokše), rozličných druhov ovčieho syra a kapusty. Dobrému slovenskému obedu nesmie chýbať polievka - kapustnica, cesnačka (niekde servírovaná priamo v bochníku chleba), fazuľovica s párkom, hovädzí alebo slepačí vývar. Tradičnými slovenskými múčnikmi sú koláče z kysnutého cesta alebo buchty plnené lekvárom, makom, tvarohom alebo orechami. Na Vianoce sa pripravuje Štedrák, na koniec Fašiangov šišky s lekvárom. Zo Záhoria sa rozšíril zaujímavý Skalický trdelník v tvare valca s otvorom vo vnútri. Ako záhryz k vínu alebo pivu sú obľúbené slané koláče (kapustník, oškvarkové i zemiakové pagáče). Gastronomickou udalosťou je účasť na husacích hodoch, ktorými je preslávená najmä podmalokarpatská dedina Slovenský Grob. Zaujímavá je aj dedinská zabíjačka, ktorú však nie je ľahké zažiť na vlastnej koži. Zabíjačkové špeciality (jaternice, tlačenka, huspenina, oškvarková pomazánka a pod.) sú však v ponuke vo viacerých reštauráciách alebo stravovacích zariadeniach. V súčasnosti dostala slovenská kuchyňa európsky charakter s väčšou konzumáciou mäsa a v jednotlivých mestách a regiónoch sú zastúpené i kuchyne s jedlami ostatných krajín (napr. francúzske, maďarské, talianske, čínske, atď.). Masovo rozšíreným limonádam svetových značiek na Slovensku úspešne konkurujú domáce nealkoholické nápoje ako je Vinea a Kofola a pestrý výber miestnych stolových minerálnych vôd. Špecifickým slovenským destilátom je borovička (napr. Spišská borovička) pálená z borievky (Juniperus comunis). Obľúbenými slovenskými destilátmi sú aj slivovica (najmä Bošácka slivovica) a hriatô (zmes opraženej slaniny, liehu a medu). Na horských chatách si pýtajte pálenku s vylúhovaným koreňom horca pod názvom Horec. Z likérov sa teší obľube najmä Demänovka, vyrobená z liečivých bylín a lesných plodov. Okrem destilátov je veľmi obľúbené najmä pitie piva. Slovenské pivá majú vysokú kvalitu, najlepšie značky ako je Zlatý bažant, Smädný mních alebo Topvar majú porovnateľnú chuť s výbornými českými pivami. Na Slovensku sa pestujú aj kvalitné odrodové vína a tradícia pestovania viniča tu siaha až do rímskych čias. Na juhovýchode krajiny leží svetovo preslávená Tokajská vinohradnícka oblasť. Z malokarpatských vín spomenieme známu račiansku frankovku modrú.

Slovensko - Turistické strediská

Hlavná turistická sezóna trvá na Slovensku od mája do septembra. Návšteva miest sa odporúča v jarných alebo jesenných mesiacoch (máj, jún, september alebo október). V tomto období nebýva príliš teplo a v turistických oblastiach sa v období mimo hlavných letných prázdnin pohybuje aj menej miestnych turistov. Kúpele sú tradične najviac vyťažené na začiatku roka (január, február, marec). Lyžiarska sezóna začína v decembri a trvá približne do marca - apríla.

Slovenské hory a rekreačné strediská na ich úpätí alebo v ich centre patria k najnavštevovanejším rekreačným oblastiam. Viaceré strediská sú umiestnené priamo v národných parkoch, kde platia osobitné pravidlá správania sa. Sú ideálnym východiskom pre milovníkov turistiky a rôznych adrenalínových športov. V zime sú najživšími miestami v horách lyžiarske strediská, ktoré ponúkajú možnosti lyžovania či ďaľších zimných aktivít. Aj keď Slovensko nemá more, dokonca je v rámci Európy najvzdialenejšou krajinou od mora, a ani prírodnými jazerami nie je príliš štedro obdarené, sú tu dobré podmienky na vodné športy a kúpanie. K dispozícii je mnoho umelých vodných nádrží, ktoré vznikli zahradením riek alebo po ťažbe štrkov a pieskov. Na rekreačné účely sa využíva väčšina slovenských priehrad okrem niektorých rezervoárov pitnej vody. Dôležitými centrami rekreácie, relaxu a oddychu sú aj kúpeľné mestá.

Slovenské turistické strediská: Belianské Tatry, Bratislava, Chočské vrchy, Južné Slovensko, Kremnické vrchy, Kysuce, Liptov, Malá Fatra, Malé Karpaty, Nízké Tatry, Orava, Pieniny, Považie, Severné Slovensko, Slovenský raj, Spiš, Spišská Magura, Strážovské Vrchy, Stredné Slovensko, Šťiavnické vrchy, Východné Slovensko, Vysoké Tatry, Západné Slovensko, Zemplínska Šírava, Žilinský kraj.

Slovensko - Bezpečnosť

Situácia na Slovensku je v tomto smere podobná ako v susedných európskych krajinách. Najmä na miestach, kde sa pohybuje veľa turistov (napr. Staré mesto v Bratislave, autobusové a železničné stanice, dopravné prostriedky), si treba dávať pozor na osobné veci a cennosti. Pre motoristov platia bežné opatrenia - autá sa odporúča parkovať na strážených parkoviskách, v zaparkovanom aute zbytočne nenechávať cenné veci. Cennosti je lepšie uložiť do hotelového trezoru a pri sebe nenosiť príliš veľkú hotovosť.

Slovensko - Zdravotná starostlivosť

Pred príchodom na Slovensko nie sú potrebné žiadne špeciálne zdravotné opatrenia. Odporúča sa očkovanie proti kliešťom, najmä v prípade, ak sa plánujete často pohybovať v lese. Takisto je vhodné mať so sebou prípravky na odpudzovanie hmyzu, pretože v oblastiach blízko vody sa v lete môže zvýšiť výskyt komárov. Vo všetkých väčších mestách sú nemocnice. V menších mestách a turistických oblastiach sú k dispozícii ambulancie a lekárne. Lekárne sú otvorené v pracovných dňoch väčšinou od 8:00 do 18:00, cez víkendy a sviatky má vždy niektorá lekáreň v meste službu non stop. Pred príchodom na Slovensko sa odporúča uzavrieť zdravotné poistenie, ktoré býva súčasťou balíka cestovného poistenia. V prípade potreby zdravotnej pomoci treba volať 112 alebo špecializovanú záchrannú službu.Voda z vodovodov je pitná okrem výnimočných prípadov, kedy na možnú závadu upozorňuje oznam.

Slovensko - Colné a devízové predpisy

V rámci EÚ dovoz a vývoz tovarov nie je nijako obmedzený, a to ani v prípade tovarov určených na súkromné účely. Na Slovensko si teda možno na súkromnú spotrebu priniesť z iných členských štátov ľubovoľné množstvo tovaru, a to bez povinnosti ďalšieho platenia akýchkoľvek daní na Slovensku - v prípade súkromných nákupov, DPH a spotrebná daň za tovar, ktorý podlieha týmto daniam, sú už zahrnuté v jeho cene a platia sa pri nákupe v tom členskom štáte EÚ, v ktorom bol tovar nadobudnutý. V prípade niektorých tovarov podliehajúcich spotrebnej dani (alkohol a alkoholické nápoje, tabakové výrobky) však platí pravidlo, že tieto tovary si musí  sama prepravovať tá osoba, ktorá ich nadobudla v inom členskom štáte  - nesmie si ich nechať zaslať a ani nechať prepraviť inou osobou  a nesmú byť predmetom ďalšieho predaja. Mimo EÚ je možné doviezť alebo vyviezť bez cla nasledovné množstvá: 200 cigariet alebo 100 krátkych cigár alebo 50 cigár alebo 250 gramov tabaku, 1 liter liehu nad 22 % obj. alebo 2 litre alkoholizovaného vína alebo šumivého vína, 2 litre nešumivého vína, parfum - 50 gramov, toaletná voda - 250 ml, iný tovar do hodnoty 175 € .Obmedzenia sú znížené na 90 € pre cestujúcich do 15 rokov. Prevoz domácich zvierat je povolený len s patričným veterinárnym osvedčením. Zbrane sa môžu vyvážať výhradne so zbrojným sprievodným listom. Pri vývoze platia v podstate tie isté limity ako pri dovoze. Predmety s umeleckou a historickou hodnotou podliehajú licencii a clu.

Slovensko - Víza a cestovné doklady

Pre občanov Európskej únie stačí platný občiansky preukaz. Zoznam krajín, ktorých občania potrebujú pre vstup na Slovensko platné vízum, je možné nájsť na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR alebo sa môžete informovať priamo na príslušnej ambasáde.

Slovensko - Mena

Od 1. januára 2009 prijalo Slovensko spoločnú európsku menu euro (EUR) a stalo sa tak 16. krajinou eurozóny.




Výsledky hľadania
Vienna House Easy Chopin
starstarstar
vlastná -
Raňajky, Polpenzia
Hotel
Hodnotenia:
0,0 / 6 Hodnotenia podľa Holidaycheck
od 28 €
Dátum Dĺžka zájazdu Strava Doprava Cena
 26.9.2017 2 dni Raňajky vlastnávlastná 35 €28 €konečná cena Detail
 27.9.2017 2 dni Raňajky vlastnávlastná 35 €28 €konečná cena Detail
 28.9.2017 2 dni Raňajky vlastnávlastná 35 €28 €konečná cena Detail
Fis
starstarstar
vlastná -
Raňajky, Polpenzia
Hotel
Hodnotenia:
4,2 / 6 Hodnotenia podľa Holidaycheck
od 38 €
Dátum Dĺžka zájazdu Strava Doprava Cena
 30.9.2017 5 dní Raňajky vlastnávlastná 38 €konečná cena Detail
 8.10.2017 5 dní Raňajky vlastnávlastná 38 €konečná cena Detail
 30.9.2017 3 dni Raňajky vlastnávlastná 44 €konečná cena Detail
Apartmány Holiday Village Senec
LM
Hodnotenia:
0,0 / 6 Hodnotenia podľa Holidaycheck
od 39 €
Dátum Dĺžka zájazdu Strava Doprava Cena
 1.10.2017 4 dni Bez stravy vlastnávlastná 39 €konečná cena Detail
 5.10.2017 4 dni Bez stravy vlastnávlastná 39 €konečná cena Detail
 8.10.2017 4 dni Bez stravy vlastnávlastná 39 €konečná cena Detail
Tatry Holiday
starstarstar
vlastná -
Bez stravy, Raňajky, Večere
Apartmány
Hodnotenia:
0,0 / 6 Hodnotenia podľa Holidaycheck
od 44 €
Dátum Dĺžka zájazdu Strava Doprava Cena
 25.9.2017 3 dni Bez stravy vlastnávlastná 44 €konečná cena Detail
 27.9.2017 3 dni Bez stravy vlastnávlastná 44 €konečná cena Detail
 1.10.2017 3 dni Bez stravy vlastnávlastná 44 €konečná cena Detail
Toliar
starstarstar
vlastná -
Raňajky, Polpenzia
Hotel
Hodnotenia:
5,6 / 6 Hodnotenia podľa Holidaycheck
od 44 €
Dátum Dĺžka zájazdu Strava Doprava Cena
 1.10.2017 3 dni Raňajky vlastnávlastná 44 €konečná cena Detail
 3.10.2017 3 dni Raňajky vlastnávlastná 44 €konečná cena Detail
 5.10.2017 3 dni Raňajky vlastnávlastná 44 €konečná cena Detail
Tatry Holiday Resort
vlastná -
Bez stravy, Raňajky, Večere
Apartmány
Hodnotenia:
0,0 / 6 Hodnotenia podľa Holidaycheck
od 48 €
Dátum Dĺžka zájazdu Strava Doprava Cena
 1.11.2017 3 dni Bez stravy vlastnávlastná 48 €konečná cena Detail
 3.11.2017 3 dni Bez stravy vlastnávlastná 56 €konečná cena Detail
 1.11.2017 3 dni Raňajky vlastnávlastná 62 €konečná cena Detail
Sorea Hutník I., Hutník II.
starstarstar
vlastná -
Polpenzia, Plná penzia
Hotel
Hodnotenia:
0,0 / 6 Hodnotenia podľa Holidaycheck
od 52 €
Dátum Dĺžka zájazdu Strava Doprava Cena
 1.10.2017 3 dni Polpenzia vlastnávlastná 52 €konečná cena Detail
 3.10.2017 3 dni Polpenzia vlastnávlastná 52 €konečná cena Detail
 5.10.2017 3 dni Polpenzia vlastnávlastná 52 €konečná cena Detail
Štúdiá Gino Paradise Bešeňová
Hodnotenia:
0,0 / 6 Hodnotenia podľa Holidaycheck
Dátum Dĺžka zájazdu Strava Doprava Cena
 1.10.2017 3 dni Bez stravy vlastnávlastná 68 €54,40 €konečná cena Detail
 2.10.2017 3 dni Bez stravy vlastnávlastná 68 €54,40 €konečná cena Detail
 3.10.2017 3 dni Bez stravy vlastnávlastná 68 €54,40 €konečná cena Detail
Tatralandia
vlastná -
Raňajky, Polpenzia
Hotel
Hodnotenia:
5,1 / 6 Hodnotenia podľa Holidaycheck
Dátum Dĺžka zájazdu Strava Doprava Cena
 23.11.2017 3 dni Raňajky vlastnávlastná 55,20 €konečná cena Detail
 25.11.2017 3 dni Raňajky vlastnávlastná 55,20 €konečná cena Detail
 27.11.2017 3 dni Raňajky vlastnávlastná 55,20 €konečná cena Detail
Sorea Ďumbier
starstar
vlastná -
Polpenzia, Obed
Hotel
Hodnotenia:
0,0 / 6 Hodnotenia podľa Holidaycheck
od 56 €
Dátum Dĺžka zájazdu Strava Doprava Cena
 7.10.2017 3 dni Polpenzia vlastnávlastná 56 €konečná cena Detail
 9.10.2017 3 dni Polpenzia vlastnávlastná 56 €konečná cena Detail
 11.10.2017 3 dni Polpenzia vlastnávlastná 56 €konečná cena Detail

ďalšie ponuky >